Aktuality
Poznáte slovenské ľudové zvyky a tradície spájajúce sa s adventom či Vianocami?

Poznáte slovenské ľudové zvyky a tradície spájajúce sa s adventom či Vianocami?

27.12.2016

Prvým významným dňom  našich predkov bol už 30. november. Meniny má vtedy Ondrej , ktorému sa pripisovali rôzne zázračné až prorocké schopnosti. Sv. Ondrej je patrónom neviest, možno preto sa k nemu vydajachtivé dievčatá utiekali a žiadali ho o pomoc. V tento deň, prípadne v jeho predvečer, zvykli mladé devy položiť kúsok chleba na lopatu. Čí kúsok zobral pes ako prvý, tá sa mala ako prvá vydať. O polnoci chodili dievčence ešte klopať na kurín, hovoriac: „Kohútik, kohútik, zakotkodákaj! Ak muža dostanem, vedieť mi daj! Sliepočky, nekotkodákajte, nekazte mi, nekazte vydávanie.“ Ak sa ozval kohút, deva mala nádej, že sa toho roku vydá. Keď sa ozvala sliepka, znamenalo to, že má dievča prísť o rok opäť. Zaujímavým bolo aj liatie olova, podľa tvaru sa dievčence mali dozvedieť, koho si zoberú.

Na sviatok sv. Barbory (4. decembra) zvykli dievčatá rezať vetvičky čerešní, pri každej z nich zašepkali meno iného chlapca. Verili, že im tá vetvička, ktorá zakvitla, prezradila meno toho pravého.

Pravdepodobne najobľúbenejším sviatkom detí je 6. december, kedy máme v kalendári meno Mikuláš. Deti si v predvečer sviatku zvyknú položiť na okno vyčistené čižmy, v ktorých si ráno nájdu rôzne sladkosti. Dodnes je známy aj mikulášsky sprievod, ktorý tvorí Mikuláš, čert a anjel. V minulosti však vyzeral úplne ináč. Prvý zo sprievodu  bol prezlečený za kozu, tú viedol muž obtočený slamenými povrieslami. Tretí mal na svojom chrbte figurínu v nohaviciach s čižmami. Keď sa otočil, figurína kopala čižmami okolostojacich.

13. december patrí sv. Lucii a je tzv. stridžím dňom. Zaujímavosťou je, že v rozpore s kresťanskou tradíciou bola Lucia považovaná za najväčšiu bosorku. Aj preto ľudia verili, že práve v tento deň môžu vidieť strigy. Medzi mladými dievčatami boli obľúbené ľúbostné veštby. Na dvanásť papierikov si dievčatá napísali rôzne mužské mená, ten trinásty nechali prázdny. Lístky postupne počas nasledujúcich dní po jednom spálili, predposledný lístok večer pred Štedrým dňom. Jediný, ktorý zostal, prezrádzal meno budúceho manžela. Svätú Luciu si uctievali i mladé ženy zahalené v bielom odeve, prípadne v bielej plachte. Chodili od domu k domu a husími perami vyháňali zlé sily a choroby.

Štedrý deň bol vždy bohatý na ľudové zvyky a tradície. V tento deň si mali všetci dopriať hojnosti, no pred večerou naši predkovia dodržiavali prísny pôst. Jedli čo najmenej a mäsité jedlá vôbec. Mnohé zo štedrovečerných jedál  mali v minulosti svoj význam, ktorý bol spojený s „mágiou“ či poverami. Vianočné oblátky, tak ako ich poznáme dnes, by ste kedysi na štedrovečernom stole nenašli. Ich predchodcami boli placky z nekysnutého cesta. Tradičná Štedrá večera dodnes začína spoločnou modlitbou a pokračuje jedením oblátok s medom. Hlavný chod tvoria ryby, strukoviny (hrach a šošovica) so sušeným ovocím a polievka z kyslej kapusty (kapustnica). Dodnes si mnohí z nás pochutia na rôznych druhoch koláčov ako sú kračun či štedrák. Naši predkovia z každého jedla odkladali trochu pre dobytok a hydinu, aby počas roka nehladovali. Počas večere nikto nesmel odísť od stola, to vraj prinášalo do domu nešťastie. Po rozdaní darčekov sa chodilo koledovať a chlapci, ktorí hrali, betlehemskú hru. Večer vyvrcholil polnočnou omšou.

Svoju mágiu mal aj posledný deň roka, ktorému sa hovorievalo „starý rok“ alebo „babí deň“. Jedálny lístok býval rovnaký ako na Štedrý večer, o polnoci sa však zvykol jesť ovar, krúpy a chren s jablkami. Tradíciou boli rôzne obchôdzky - domy zvykli navštevovať tzv. ometačky, vinšujúci mládenci (tzv. babenovanie) aj tzv. kurine baby“, teda dvaja muži prezlečení za ženy. Zmyslom všetkých bolo zabezpečiť domu úspech v dome aj hospodárstve. Až do Troch kráľov boli kedysi zábavy zakázané.