Za krásou na juh TALIANSKA

Za krásou sa oplatí ísť na juh TALIANSKA

Vyberte sa na ostrovy s kameňmi popraskanými od slnka, čierne od vyvrenín, s liečivými prameňmi. Na miesta, kde lávu stredia tyrkysová zeleň a kde ešte nájdete masovým turizmom nedotknuté pláže s priezračnou vodou.

Domáci tvrdia, že len tu zažijete pravú taliansku atmosféru: keď ochutnáte naozajstnú mozzarellu di bufala a tenučké plátky prosciutta rozplývajúce sa na jazyku.

 

ISCHIA - raj na pekelnom kotle

Zažite kúsok z dolce vita ostrova Ischia, považovaného za smaragdový klenot Neapolského zálivu.

Najnavštevovanejším architektonickým skvostom je majestátny Aragónsky hrad (Castello Aragonese) na 113 metrov vysokom ostrovnom skalnom útese v najstaršej časti hlavného mesta Ischia Ponte. Hlavné mesto Ponte sa skladá z dvoch častí: Ischia Porto a Ischia Ponte. Ischia Porto je najväčší prístav - ten bol pôvodne zaplaveným sopečným kráterom, v roku 1854 bol kanálom prepojený s morom. Ischia Ponte je niekdajšia rybárska dedina, ktorá si do istej miery zachováva svoj pôvodný charakter.

V okolí pozoruhodného mestečka Forio sa nachádza mnoho kostolov. V Santa Maria del Soccorso sa nakrúcala časť filmu Nebožtíci prajú láske, ktorý sa takmer celý odohráva na ostrove.

Všetky hlavné centrá na ostrove spája jediná cesta. Funguje tu dobre vybudovaná sieť autobusových liniek. S pevninou je ostrov spojení trajektovou dopravou. Trajekty odchádzajú z Ischia Porto a končia v neapolskom prístave Pozzuoli. Z Ischie je priame spojenie s neďalekým ostrovom Capri.

Pre ostrov sú charakteristické termálne kúpele. Zvyčajne ide o tzv. rímske sauny, kombináciou rozličných bazénov s termálnou a morskou vodou v prostredí piesočných pláží, bohatej subtropickej zelene a zaujímavej architektúry. Najnavštevovanejšími záhradami sú Poseidónove záhrady, Termálny park Negombo, Termálny park Castiglione, Afroditine a Apollónove záhrady, Tropical park a Eden park.

 

CAPRI - dva póly ostrova celebrít

Kus vápencovej skaly dlhý sedem kilometrov sedí uprostred modrých vĺn Tyrrhenského mora pevne ako skala. Medzi dvoma osídleniami však panuje taká veľká nerovnováha, že by ostrov možno obrátila hore nohami, keby nebol vrastený do dna Neapolského zálivu.

V severnej časti ostrova je prístav Marina Grande, kam plávajú početné klasické lode i vznášadlá. Linky vedú do Neapola a Sorrenta. Na ostrove je cestná sieť a pravidelná autobusová doprava z prístavu do Capri i do Anacapri. Z prístavu vedie lanovka na Piazza Umberto I., odkiaľ možno využiť výletné trasy ostrova loďkami. Vzhľadom na malú rozlohu je možné prejsť celý ostrov peši.

Pobrežie tvoria bizarné sklané útvary, samostatné skaliská v mori i početné jaskyne - známa Grotta Azzurra, Modrá jaskyňa, je približne 54m dlhá a 30m vysoká. Najlepší prístup je okolo poludnia, keď slnko svieti priamo a vynikne jej azúrová farba.

Mesto Capri je turistickým centrom s hotelmi, vilami, reštauráciami a obchodmi - prístupné z prístavu Marina Grande po strmých serpentínach alebo pozemnou ozubenou dráhou funicolare priamo k námestiu Piazza Umberto I. Odtiaľ stúpajú schody k farskému kostolu San Stefano a k palácu Palazzo Cerio zo 14. stor.

V Anacapri nájdu návštevníci uličky, biele domčeky učupené v zeleni a pokojné hotelíky. Zaujímavou pamiatkou je kostol San Michele navrhnutý v roku 1700 architektom Domenicom Antoniom Vaccarom. Vyhľadávaným miestom je aj svetoznáma vila San Michele postavená na rímskych ruinách pre švédskeho lekára a spisovateľa Alexa Muntheho, autora Knihy o San Michele.

Za návštevu stojí park Giardini di Augusto s nádherným výhľadom na more, pod ktorým sa kľukatí dolu po strmej skale via Krupp postavená v roku 1902. Certosa di San Giacomo - bývalý kartuziánsky kláštor nad príkrym južným pobrežím má dve krížové chodby, prístupný je cez krásnu vyhliadkovú terasu belvedere di Tragara (cca 10 min. peši), z ktorej je úžasný výhľad na rozoklané južné pobrežie a obrovské skalné bralá faragliony týčiace sa z mora. Na východ od nej vedie pešia cesta k slávnej skalnej bráno arco Naturale a ďalej po strmých schodoch nadol k jaskyni Matermania - antickej svätyni s prameňom.

 

Čarovný záhrada PROCIDA

Úspešne odoláva masovému turizmu. Pred nadšencov je ako neobjavená čarovná záhrada s palmami, oleandrami, citrónovníkovými a pomarančovníkovými hájmi. Dodnes sa tu zachovala tradícia stavby lodí.

Nad hlavným mestom stojí hrad Castello D'Avalos, z ktorého sú krásne výhľady na ostrov, záliv, more a pevninu.

Na Procide vznikol prvý podvodný vodovod na svete (v r. 1957), ktorý privádza sladkú vodu z talianskej pevniny.

PONZA a príbeh o Tyrrhenii

Ostrov je známy Modrými jaskyňami, ktoré vytvorili Etruskovia. Najznámejšie sú Hadia jaskyňa a Rímska galéria, čo je starorímsky tunel, ktorý spája obec Ponza s piesočnatou plážou Chiaia di Luna na západnej strane.

Ostrov je prístupný trajektom a loďami z Neapola, Terraciny, Formie a Anzia. Obec Ponza je rabárskym prístavom s dokom, schopným prijať aj veľké lode. Vnútrom vedie cesta určená len malým autám.

Uprostred ostrova sú ruiny pohrebísk starých Egypťanov, Kanaáncov, Grékov a Feničanov. Podľa legendy bol pomenovaný po rímskom prefektovi Pilátovi, niektorí historici s tým nesúhlasia a poukazujú na to, že meno Pontia sa nachádza už v Strabónovej Geografii, ktorá je najrozšiahlejším dochovaným dielom o antickom svete.

Legenda hovorí, že Ponza je to jediné, čo zostalo z potopeného ostrova Tyrrhenia, čo trochu pripomína príbeh o Atlantíde. Ponzu s pevninou údajne spájal úzky pruh zeme, ale ten sa prepadol do mora a zanechal nad hladinou len niekoľko menších ostrovov. Podľa povesti bolo na ostrove Tyrrhenia veľké mesto. Rozsiahly archeologický prieskum z posledných rokov naznačuje, že by to mohla byť pravda.

História na VENTOTENE

Ventotene je ostrov v Tyrrhenskom mori neďaleko pobrežia Kampánie. Ide o zvyšok niekdajšej sopky.

V rímskej dobe bol známy ako Pandataria. S ostrovom sa spája bohatá história: cisár Augustus sem uvrhol dcéru Iuliu, Tiberius využil ostrov ako väzenie pre svoju praneter Agrippinu. Jej syn Gaius dal po tom, ako sa stal v r. 37 cisárom, pochovať pozostatky v Ríme. K exilu bola na príkaz strýka, cisára Claudia, donútená aj Agrippinina najmladšia dcéra Iulia Livilla.

Na ostrov bola deportovaná aj Flavia Domitilla, po ktorej sú v Ríme pomenované katakomby. Ukrývala tu mnoho kresťanov a liečila im zranenia spôsobené mučením. Bola vnučkou cisára Vespaziána a na ostrove pravdepodobne aj zomrela.

Za vlády Mussoliniho bol v rokoch 1939 - 1943 zriadený väzenský tábor, kde sa tiesnilo na 700 oponentov režimu. Jedným z väzňov bol Altiero Spinelli, ktorý v tomto prostredí napísal text neskôr známy ako Manifest z Ventotene, ktorý navrhoval podobu budúcej zjednotenej federalistickej Európy.

 

Autor: Veronika