KARNEVALOVÉ BENÁTKY

 KARNEVALOVÉ BENÁTKY

 

 

 

Nedá mi nezačať na úvod  výrokom Napoleona o tomto meste: "Benátky sú najkrásnejší salón Európy, nad ktorým stropom si zaslúži byť len nebo". Ak ste v tomto meste nikdy neboli, som presvedčená, že po ich návšteve budete s výrokom Napoleona súhlasiť. Je to nenapodobiteľné  mesto, neopakovateľná atmosféra a len ťažko vyjadrujúci sa príbeh emócií a dojmov, ktorý vo Vás návšteva tohto mesta zanecháva.

VENEZIA, alebo ak chcete po našom Benátky, ležia v lagúne medzi pevninou a morom na 118 ostrovoch. Od pevniny sú vzdialené asi 4 km a spája ich s ňou železničný most z polovice 19. storočia. V meste sa nachádza veľa kanálov a kanálikov, ponad ktoré je postavených  400 mostov a mostíkov, ktoré spájajú 6 štvrtí v meste. Na brehoch kanálov stoja krásne paláce a veľa kostolov a kostolíkov, ktoré sú svedkami slávy kedysi prosperujúcej Benátskej republiky. Po Canale Grande sa plavia motorové člny, nazývajúce sa  vapporetá.  Sú to vodné taxíky, nahrádzajúce MHD. Okrem týchto taxíkov plávajú po kanáli aj dlhé čierne lodičky ktoré sa volajú gondoly. Mesto sa oplatí vidieť viackrát. Pýtate sa prečo?, nuž kto by za deň, dva stihol pozrieť 900 palácov a 105 kostolov ? a to nie je všetko, čo toto mesto ponúka.  Čo sa týka zablúdenia v tomto meste, vôbec nemusíte mať strach z toho, že tu zablúdite, lebo v Benátkach sú pre dobrú orientáciu umiestnené na budovách, na žltých tabuľkách šípky, ktoré označujú smer k hlavným turistickým cieľom, napr. na námestie SAN MARCO, most PONTE di RIALTO.... .     Mesto sa dá spoznávať pešo, ale aj loďou cez kanál GRANDE. Kanál Grande je 70 m široký, 3, 5 km dlhý a hlboký je 5 metrov. Má tvar obráteného písmena S. Tento kanál rozdeľuje mesto na dve časti, ktoré sú spojené medzi sebou tromi mostami.  Do veľkého kanála ústi ďalších 45 malých kanálov. Tieto sú splavné malými lodičkami alebo gondolami.  Na známe námestie SAN MARCO,  na ktorom sa nachádza bazilika rovnakého mena sa nachádza aj Palazzo Ducale - Dóžací Palác z XI a XII. storočia. K Dóžovmu palácu  sa dá dostať z parkoviska TRONCHETTO cez námestie Piazzale Roma. Pohľad na mesto z Campanille, najvyššej benátskej veže je naozaj očarujúci. Pri návšteve tohto mesta treba zájsť aj k známemu mostu Ponte di Rialto. V rámci potuliek mestom sa možno  zatúlate aj k rodnému domu Marca Pola, alebo budete obdivovať nádherné kostolné fresky v Madonna del Orto. Nech sa vydáte v Benátkach kamkoľvek, nenechajte si ujsť predovšetkým samotnú náladu a atmosféru mesta. Byť na správnom mieste v správny čas znamená aspoň raz za život navštíviť Benátky počas každoročného karnevalu a prežiť tak rozprávkový príbeh čo len jediného dňa a noci. Benátky sú zaujímavé po celý rok, ale v období karnevalu farebnosť a gracióznosť masiek, majestnátosť festivalového sprievodu dáva mestu nepopísateľnú atmosféru a zážitok. Benátsky karneval sa začína 2 týždne pred koncom fašiangov a začiatkom pôstneho obdobia. Koniec karnevalu je vždy naplánovaný na Popolcovú stredu. Vzhľadom na to, že Veľká noc je každý rok v inom termíne, tak aj začiatok pôstu a koniec karnevalu má každý rok iný dátum. To je spôsobené starovekým lunárnym kalendárom, keď Nicejský koncil v roku 325 n.l. stanovil dátum Veľkej noci na prvú nedeľu po jarnom splne mesiaca.

 AKO PREBIEHAL KARNEVAL V MINULOSTI A AKO PREBIEHA TERAZ?

 Už koncom 11. storočia sa v Benátkach konala zábavka pánov, ktorú nazývali "Carnen levare", ale masky sa v Benátkach začali objavovať až v 15. storočí. Pôvodne išlo len o akúsi pančuchovú slávnosť. Stredná trieda sa zabávala v predvádzaní pestrofarebných pančuchových nohavíc. Neskôr sa pridali ozajstné masky a to sa pánom veľmi zapáčilo. V čase karnevalu prekvital hazard a ľúbostné romániky so služobníctvom. Počas karnevalu prúdili do mesta zástupy ľudí z celej Európy presne tak, ako je tomu aj dnes. Nikto nikoho nepoznal a všetko bolo dovolené. Takáto radosť z karnevalu trvala do konca 18. storočia, kedy v čase úpadku Benátskej republiky bol Vatikánom pre pokles mravov karneval zakázaný. Na novú, modernú premiéru si musel Benátsky karneval počkať až do roku 1980. Ja osobne som navštívila karneval v Benátkach už veľa krát a vždy tam zažívam nádhernú atmosféru. Mnohí účastníci karnevalu si masky pripravujú po celý rok, aby si ich mohli obliecť iba na niekoľko hodín a potešiť okoloidúcich. Iní si masky požičiavajú z divadiel po celom Taliansku, lebo  aspoň raz v roku chcú byť fotografovaní a obdivovaní. Najväčšiu pozornosť tu samozrejme pravidelne pútajú tzv. komparzisti. Sú to ľudia, ktorí z dotácií mesta a rôznych kultúrnych nadácií vytvárajú v meste starú atmosféru karnevalu z čias najväčších úpadkov mravov. Oblečú sa do nádherných dobových kostýmov a veľmi ochotne pózujú pre profesionálnych fotografov, ale aj turistov. Tieto masky sú galantné a pozorné. Svojou chôdzou po meste dávajú najavo, kto je v Benátkach pánom a kto tú vynikajúcu atmosféru karnevalu vytvára.  V období karnevalu je v Benátkach vždy veľmi veľa turistov, jednak sú to samotní Taliani, ale je to aj množstvo cudzincov z celého sveta. Každý sa chce podielať na atmosfére  karnevalu a tak si určite vyberie z nekonečného množstva masiek, ktoré sú k dispozícii v obchodoch a stánkoch. V stánkoch však predavači nie sú ochotní nechať masku iba odfotiť, najskôr si ju musíte kúpiť a potom si môžete fotiť. Ceny masiek sú rôzne. Hodnota niektorých masiek je nevyčísliteľná vzhľadom na to, že mnohokrát sa jedná o vzácne orginály. Medzi klasické masky patrí porcelánová škraboška, alebo oblek pozostávajú z dlhého čierneho plášťa s kapucňou, nazývaný "Tabarra", farebná škraboška "Bautou", s dlhým nosiskom. Táto maska pochádza z čias morovej epidémie, kedy nosili toto oblečenie všetci lekári, ktorí sa starali o chorých. Stojí od 30-80 Euro. Na ulici sa dá nákup masky zjednať aj za lacnejšiu cenu. Veľkým hitom je maska namaľovaná priamo na tvár. Maľba vyjde zhruba na 5 – 15 Euro, záleží od motívu a či si dáte namaľovať celú tvár alebo iba polovicu. Môžete si vybrať akúkoľvek farebnosť, "maliarski umelci" Vám splnia aj špeciálne želania, samozrejme, že za príplatok. Kresba vydrží požadovaných 24 hodín. Po zotmení sa masky presúvajú do salónov, hotelov a kasín, kde sa konajú plesy. Ceny vstupného na tieto lukratívne večierky sa pohybujú od 150 - 200 Euro a vyššie a sú takmer vždy rok dopredu vypredané. Pre tých, ktorí Eurá na rozhadzovanie nemajú a chcú si zatancovať a k tomu ešte zadarmo mám tip: Pred siedmou večer treba prísť na námestie San Marco, na ktorom je každý rok veľké pódium, hrá tu výborná muzika a pod pódiom sa tancujú a zabávajú sa až do polnoci mladí, starí, z celého sveta.

  MOJE  RADY  A  ODPORÚČANIA: 

*  Pri prechádzkach zimným mestom, teda v čase karnevalu je veľmi dôležité dať si pozor, aby ste sa nechtiac "nevykúpali" v kanáli. Ja osobne som bola svedkom, že veľa návštevníkov sa pošmyklo na schodíkoch, ktoré ústia do kanála, keď si išli len trocha opláchnuť ruky. Pozor! Schodíky sú zanesené veľmi klzkou hmotou, ktorá zapríčiňuje pád do vody. Vyliezť z vody nie je vôbec jednoduché, často majú robiť aj traja ľudia, aby topiaceho sa vytiahli z vody.  

* Keď budete na námestí San Marco, určite si všimnete množstvo holubov, ktoré sa tam zhromažďujú. Ochrancovia kultúrnych pamiatok z ich prítomnosti nemajú príliš veľkú radosť, (vtáky im ničia fasády budov a tak vymysleli pre ne lesť, všetky parapety, okapy... sú potiahnuté ostrým drátom, aby tam holuby  nesadali), ale ak ich chcete mať blízko seba, stačí im hodiť suchý chleba a zbehne sa ku Vám celý kŕdeľ a fotografovanie s kŕdľom holubov môže začať...

 * V strednej Európe v čase karnevalu väčšinou býva dosť zima, teda teploty pod nulou, v Benátkach však býva celkom príjemne, od 6-12 stupňov. Pri prechádzke mestom sa môžete zastaviť aj na občerstvenie, či na normálny obed. Stolovať môžete rovno pri kanáli, pod holým nebom, lebo majitelia reštaurácií majú na terasách namontované výkonné ohrievače, takže zima v reštike Vám určite nebude. Javom posledných rokov je však tá skutočnosť, že čím ďalej tým menej je ľudí v reštikách na námestí San Marco.  Dôvod je jednoduchý, ceny sú  tam veľmi vysoké a tak priemerný cestovateľ dá prednosť radšej lacnejšiemu zdroju.

 * Ak sem pricestujete autom, chcem Vás upozorniť, že ceny parkovného na začiatku mesta na prakovisku Tronchetto sú vysoké. Odporúčam auto nechať na pevnine v Mestre - predmestie Benátok a vydať sa do mesta vlakom.

  * V niektorých kostoloch (napr. Santa Maria Gloria dei Frari- je tu vystavených veľa Tizianových obrazov a nachádza sa tu aj jeho hrobka), alebo v kostole Madona dell Orto (tu je pochovaný Tintoretto a v tomto kostole visí aj jeho 10 veľkých obrazov) sa platí vstupné.

 * Najdrahšia káva je v legendárnej Café Florián a v kaviarni Plazzo Duccale (obe sa nachádzajú na nám. Sv. Marka). Cena kávy je od 5-10 EUR, inak v meste 1,5 - 2 EUR.

 * Benátske uličky neboli stavané na príliv návštevníkov a preto je potrebné počas pobytu v tomto meste rešpektovať príkazy policajtov, ktorí najmä v období Karnevalu pobádajú ľudí, aby nezastavovali a pokračovali v ceste, aby sa nevytvorili zátarasy.

       Až zavítate do Benátok, určite si všimnete množstvo čiernych lodičiek, ktoré sa plavia po CANALE GRANDE.  Áno, uhádli ste, sú to gondoly, jeden zo symbolov Benátok....  

     Nejeden návštevník Benátok si možno položil otázku, prečo sú tie gondoly čierne?, neboli by veselšie a krajšie keby boli pomaľované inými, pestrými farbami? Bolo, ale čierna farba je   historickým faktom,  lebo dokáže splynúť s vodou nielen cez deň, ale najmä v noci  splýva s tmou a tak zahaľuje mnohé tajomstvá. Zahaľovala napríklad toho, kto prichádzal, resp. odchádzal z domu bohatých a urodzených dám. Okrem tejto skutočnosti je to aj určitý druh piety, pretože v dávnych časoch moru boli práve gondolami odvážaní všetci mŕtvi von z mesta, na cintorín na ostrove San Michele. Ku gondolám samozrejme neodmysliteľne patria aj ich obsluhovatelia, gondoliéri. Mnohí z týchto mužov lákajú na svoju lodičku turistov známou pesničkou: “Óóó sóóóle mióó…..”, ktorú si neustále pospevujú alebo popiskujú. Gondoly sú dosť komplikované člny. Sú postavené z 8-mich druhov dreva a ich váha sa pohybuje od  500 – 600 kg. Celá gondola sa skladá z 280 kusov a jej dĺžka  je už po stáročia tá istá, má dĺžku presne 10,85 m, pričom ľavá strana člna je o 16 cm dlhšia. Je to tá strana, na ktorej stojí gondoliér. Väčšia dĺžka plavidla na tejto strane je z dôvodu, aby sa plavidlo mohlo pohybovať rovno dopredu, pretože gondola je poháňaná dopredu iba z jednej strany. Gondoly sa vyrábajú ručne a čakacia doba na novú gondolu býva aj päť rokov. Dlhé čakacie lehoty sú najmä z toho dôvodu, že staviteľov gondol je už veľmi málo. Vzhľadom na túto skutočnosť je cena gondoly dosť vysoká, jedna gondola vyjde zhruba na 20 tisíc euro. Odviezť sa na gondole, po hlavnom kanáli, či po vedľajších kanálikoch, je pre každého návštevníka Benátok určite zážitok, ale musím vás upozorniť, že takýto zážitok nie je vôbec lacnou záležitosťou. Ak by ste chceli náhodou pri návšteve Benátok obetovať zopár desiatok Euro za  romantickú jazdu gondolou chcem vám napísať, že k dispozícii budete mať celkom 12 nástupíšť gondol, ktoré sa nachádzajú predovšetkým na hlavnom kanáli, na CANALE GRANDE. Najznámejšie nástupište sa nachádza na konci námestia Piazza San Marco. Gondoliéri sú viazaní pevnými cenami, ktoré musia mať vyvesené viditeľne na svojej gondole. Keď náhodou nerozoznáte číslice na cenníku, ktoré už stihol rozmazať dážď a čas, nezúfajte, na zúfanie budete mať dosť času, keď budete platiť… :-(….:-). Za zvezenie sa gondolou po celej hlavnej trase, teda po Grand Canale si pripravte okolo 100 Euro. Pri tejto sume sa vám možno teraz pretočili ”panenky”, ale musím vám ešte povedať, že za túto sumu budete na lodičke len a len vy, prípadne vášmu srdcu blízka osoba a do uška vám bude gondoliér vyspevovať tú otrepanú ”Óóó sóóóle mióóó…. ”. Okrem spevu vám gondoliér zaručene podá ešte aj informácie o významných stavbách, ktoré budete mínať cestou, tak čo?, dáte sa nahovoriť pri návšteve Venezie na takúto plavbu? 

 Dodatok: Keby ste náhodou chceli vidieť ako sa taká gondola vyrába, treba nasadnúť na vapporeto č. 5, resp. č. 8 a doviezť sa k najznámejším dielňam na výrobu gondol. Najznámejšou dielňou je dielňa Aquero di Trovaso a leží v Dorsoduro, na Rio Trovaso, aleb osa tam vydajte pešo. Z lode č. 1 vystúpite pri moste Academia, treba ísť doprava od výstupu z lode až ku kanálu Rio de S. Trovaso. Okrem toho, že si vychutnáte pohľad na gondoly a gondolierov, sadnite si aj v nejakej reštaurácii na dobré cappuccino, resp. pizzu a nechajte sa unášať do šera dávno minulých čias. 

 

KRÁTKA PRECHÁDZKA MESTOM, RESP.

TO NAJ…., ČO SA DÁ V BENÁTKACH VIDIEŤ

Umeleckých skovstov, ktoré sa tu nahromadili po dlhé stáročia je tu naozaj veľmi veľa a je ťažké vybrať tie najzaujímavejšie. Z tých najväčších kultúrnych pamiatok tohto mesta, ktoré by ste nemali obísť je jednoznačne Námestie sv. Marka, na ktorom sa nachádza aj Dóžací palác. V tomto paláci býval dóža, volená hlava štátu, bol postavený v 14-15. storočí. Veľmi zaujímavé pre návštevníka sú krásne arkády, postavené v štýle benátskej gotiky, široké okná a bohato zdobené balkóniky a červeno-biele obloženie stien. Interiéry tohto paláca sú verejnosti prístupné a patria k najväčščím atrakciám mesta. O ich výzdobu sa postarali umelci menom Bellini, Tizian, Tintoretoo a mnohí ďalší. Nachádza sa tu aj najväčší obraz na svete maľovaný na plátne od Tintoretta (22 x 7 m). Súčasťou prehliadkového okruhu je podzemie s väznicami a povestný MOST VZDYCHOV, (Ponte dei Sospiri), ktorým sa prechádza z dóžovského paláca do známeho benátskeho žalára (Prigione) s olovennými komorami, kde väznili aj známeho talianskeho dobrodruha a literáta Casanovu, ktorý nakoniec zomrel v Čechách, na zámku v Duchcove, kde bol knihovníkom. Na námestí Sv. Marka sa nachádza aj Campanilla – zvonica, ktorá je vysoká okolo 97 metrov a je dominantou námestia. Námestie Sv. Marka je vždy plné turistov, ktorí tu kŕmia holuby, často sa tu konávajú aj promenádne koncerty. Námestie má tvar lichobežníka, je dlhé 175 metrov a široké je od 56-83 metrov. Z troch strán ho obklopujú reprezentatívne budovy, štvrtú stranu tvorí kostol sv. Marka. Kostol sv. Marka bol postavený v 11. storočí a neskôr ho veľa krát upravovali. (V kostole je už zavedený za jeho návštevu poplatok!). Kostol sv. Marka je zaujímavý zvonka, ale aj jeho interiéry sú  veľmi pekné. Na štítoch sú umiestnené krásne mozaiky, ktoré sa nachádzajú aj v arkáde portálov. Niektoré mozaiky sú veľmi staré, niektoré pochádzajú iba zo 17 – 19. storočia. Plocha mozaík kostola predstavuje cez 4 tisícky m2, čo je najväčšia mozaiková plocha na svete! Najstaršie mozaiky sa nachádzajú nad hlavným oltárom a pochádzajú z 12. storočia. Mozaiky pokrývajú aj dlažbu v kostole, ale sú veľmi zvlnené. Zvlnenie podlahy má za následok kanál a morská voda. Pri záplavách totiž voda z mora prudko stúpa a už nejeden krát museli Benátčania a návštevníci chodiť po námestí, po špeciálnych premosteniach, ktoré sa narýchlo postavili. Mohutný štvorzáprah koní v priečelí kostola má výšku 1,6 metra. Pochádza z Istambulu, kde bol výzdobou hipodrómu a do Benátok sa dostal až v 13. storočí. Vedľa veže zvonice sa nachádzajú paláce benátskych prokurátorov, tzv. Nové a Staré prokurácie. Pri kostole sv. Marka stojí aj hodinová veža z 15. storočia. Mechanizmus uvádza do pohybu dvoch “murínov”, bijúcich na zvon. Z historických pamiatok Benátok vynikalo aj Teatro la Fenice, ktoré sa považovalo za druhú najväčšiu a najslávnejšiu scénu Talianska, po slávnej La Scale v Miláne. Táto scéna bola postavená v 18. storočí v roku 1774. Mala 1500 miest na sedenie. V roku 1886 budova divadla vyhorela. Benátčania divadlo podľa starých dobových plánov zrekonštruovali a obnovili. Dodržali pritom tradičnú benátsku farebnosť, modrá-zlatá-hnedá, s červenými poťahmi na sedadlách. Avšak tejto scéne asi nebolo dopriate existovať. 29. január 1996 bol čiernym dňom pre La Fenice. V tento deň, zhruba jeden mesiac pred dokončením celkovej rekonštrukcie vznikol  v dôsledku skratu v elektrickom vedení  požiar a divadlo opäť vyhorelo, tento raz úplne, do tla. Z divadla zostali iba obvodové múry. Keď vznikol tento požiar, kanál, vedľa ktorého divadlo leží bol úplne bez vody. Práve deň predtým vypustili z neho vodu, kôli čisteniu dna kanála. Keď začali hasiči hasiť, bolo už príliš neskoro, oheň nabral široký rozmer a tak nasledujúce ráno Benátčania uvideli dielo skazy. Benátčania však vyhlásili celonárodnú zbierku na svoje "Teatro" a pridal sa k nim aj s pomerne veľkou čiastkou finančného príspevku aj  nebohý Luciano Pavarotti. S obnovou sa začalo ihneď po odstránení zbytkov z horeniska. Dnes už La Fenice slúži opäť svojmu účelu, celková obnova vyšla na 90 mil. Euro.  Úvodná opera, ktorou divadlo opäť začalo svoju činnosť bola La Traviata, v novembri 2004

 CANALE GRANDE – Veľký kanál je hlavnou dopravnou tepnou Benátok, lemujú ho rôzne paláce. Jeho dĺžka je 3,5 km, široký je 70 metrov a hlboký je 5 metrov. Začali ho stavať už v 12. storočí a dnešnú podobu dostal v 18. storočí. Jeho najvýznamnejšou pamiatkou je most PONTE di RIALTO, ktorého dejiny siahajú až do roku 1181, keď tu postavili prvý pontónový most, ktorý až v 13. storočí nahradili drevenným mostom.  Až v 16. storočí postavil A. da Ponte a A. Contin dnešný most. V lagúne sa nachádza viacero ostrovov.

Bazilika Santa Maria della Salute je jednou z najznámejších stavieb v Benátkach. Skvostne biela budova sa čnie nad koncom Veľkého kanála naproti námestiu Piazza San Marco. Bazilika bola postavená z vďaky Benátčanov po prekonaní veľkej morovej epidémie. Kostol bol postavený za 50 rokov – stavba trvala od roku 1631 do roku 1687.

Renesančná bazilika bola postavená na počesť Panny Márie, ktorá rok predtým zachránila mesto pred morom, ktorý si do tých čias vyžiadal 45 tisíc životov, čo bola v tom čase tretina obyvateľov mesta. Benátsky senát zložil sľub, že do roka ako výraz vďaky postaví chrám, ktorý budú obdivovať ľudia široko ďaleko. Po tom, čo skončila morová epidémia sa vypísala súťaž na architekta, ktorý sa ujme stavby kostola. Architekt mal pomerne voľné pole pôsobnosti, jedinou požiadavkou senátu bolo, aby stavba nestála veľa peňazí a bola svojou krásou ohromujúca. Z množstva návrhov bol  senátormi vybraný návrh architekta Baldasssara Longhena, ktorý neskôr navrhol tiež fasády kostolov Chiesa degli Scalzi a Scuola Grande. Jeho dielom sú aj paláce Ca´Pesaro a Ca´Rezzonico na Veľkom kanáli. Jeho víťazný návrh bol pomenovaný SALUTE, čo v taliančine znamená zdravie a spása. Monumentálny kostol dnes podopiera cez milión drevenných pilotov. Vnútrajšok kostola síce působí striedmym dojmom, ale aj napriek tomu tu nájde turista veľké množství významných dekoračných prvkov. V kostole sa nachádza šest kaplniek, množstvá plastík, malieb, hlavný oltár, zakrstiu so vzácnými obrazmi a feskami. Každoročne 21. Novembra prichádzajú do kostola veriaci, zapaľujú sviece, aby si pripomenuli koniec čiernej smrti v roku 1630. Jedine na deň tohoto sviatku s názvom Festa della Salute je otvorený hlavný portál chrámu, vstupuje sa malým bočným vchodom. Prejdete po mramorovej dlažbe a vo vnútri sa pred Vami otvorí priestor, ktorému dominuje obrovská mohutná kupola. Hlavný oltár je vyzdobený súsoším „Panna Mária vyháňa mor“ z roku 1670, ktoré je dielom Justa Le Corta. Postava po ľavici Panny Marie symbolizuje Benátky, postava po pravici vyhnaný mor. Naľavo od oltára sa v zakrstii nachádzajú tie najkrajšie obrazy, medzi kterými sa nachádza „Zoslanie ducha svätého“ z roku 1550 od Tiziana. V kostole uvidíte aj dramatické nástropné maľby „Kain a Ábel“, „Obetovanie Abrahama a Izáka“, „David a Goliáš“. Maľba „Svatba v Káni Galilejskej“ z roku 1561 umiestnená na stene oproti vchodu je slávnym dielom Jacopa Tintoretta. Niektoré z Tintorettových obrazov pochádzajú z kostola Santo Spirito, ktorý je zrušený. Jedná sa o diela: „Troniaci sv. Marek a sv. Damián, Kosma, Roch a Sebastián“.  Tento kostol je miestom, kde sa história stretáva so súčasnosťou. V kostole sa konávajú letné koncerty, literárne čítania a ďalšie aktivity.

 CAFFÉ FLORIÁN

Najstaršia stále funkčná kaviareň na svete sa nachádza priamo na námestí San Marco, pod arkádami. Živá hudba, za ktorú si mimochodom priplatíte 12€ k účtu, vám určite dá zabudnúť, že toto miesto je naozaj drahé. Alebo ani nie? Veď pre našinca je už len pohľad na cenník v Caffè Florian zážitkom – za jednu kávu a čaj tu necháte cca 30 eur, no pocit, že ste strávili čas na mieste, kde sú hostia vítaní už od roku 1720 to vynahradí.

PALÁC CA´REZZONICO

Ca’ Rezzonico, palác stojaci na pravej strane Grand Canala v Benátkach bol postavený v ornamentálnom štýle benátskeho baroka. Tri poschodia mramorového paláca boli nedokončené vyše sto rokov – v priebehu výstavby totiž zahynul aj architekt a pôvodný majiteľ skrachoval. Palác neskôr od schudobnelých majiteľov odkúpila rodina Rezzonico, ktorá sa aj vďaka tomu vyšplhala na pomyslenom rebríčku benátskej aristokracie medzi veľmi vážené rodiny. Dnes v Ca’ Rezzonico sídli múzeum mapujúce Benátky 18. storočia. Vďaka unikántmu prostrediu priamo v autentickom paláci.

CA´d´ORO

Najpreslávenejším palácom pri Canali Grande je azda Zlatý dom (Ca´d´Oro). Budova, prvotriedny príklad benátskej gotickej architektúry, je v súčasnosti umeleckou galériou a po rokoch starostlivého reštaurovania je opäť verejne prístupná. Dostavali ju v prvej polovici 15. storočia. Ca’d’ Oro, známy aj ako Palazzo Santa Sofia je považovaný za jeden z najkrajších benátskych palácov. Prepychová budova je zároveň jedným z najstarších dochovaných šľachtických sídiel v meste – názov zlatý dom si vyslúžil vďaka nápadným vonkajším ozdobám. Palác bol postavený v rokoch 1428 – 1430 a z rodiny Contarini pochádzalo osem Dóžov – vládcov Benátok. Hlavná fasáda je otočená na Grand Canal, tak ako pri väčšine dôležitých stavieb v meste – dnes je vo vnútri galéria prístupná verejnosti.

OSTROVY

Ostrov Burano je známy tým, že tu ešte aj dnes nájdete čipkárky, pri vytváraní krásnych čipiek. Isola di S. Giorgio Maggiore je ostrov, ktorý leží rovno oproti námestiu sv. Marka. V kostole na tomto ostrove visia obrazy od Tintoretta, Bassana... . San Michele je ostrov, ktorý leží severne od Benátok a je to ostrov slúžiaci ako cintorín Benátok. Keď niekto zomrie v meste, príde pohrebná služba, samozrejme, že na lodi, nebožtík sa naloží na špeciálne vapporeto a putuje cez kanál a potom cez šíre more na San Michale. Za ním v inej lodi idú pozostalí. Možno sa Vám to zdá dosť morbidné, ale je to skutkový stav. Ako hlavný cintorín Benátok slúži tento ostrov už od roku 1773.

 

BOUN VIAGGIO = Šťastnú cestu Vám želá Janka Klinková, autorka textu